Ide ma poraziť z toho smradu!

Autor: Eugen Mizerák | 4.10.2019 o 13:51 | (upravené 4.10.2019 o 14:08) Karma článku: 10,02 | Prečítané:  4427x

Rozčuľuje ma bezohľadnosť a možno aj nevedomosť niektorých spoluobčanov, ktorí nielen obsah septikov ale aj iný odpad dokážu vypúšťať a vynášať na miesta kam nepatrí a to na cudzie pozemky, polia, do remízok alebo potokov...

Po dlhom čase som sa rozhodol reagovať na dianie okolo seba ktoré trápi nielen mňa ale aj ľudí, s ktorými sa stretávam po celom Slovensku. Nie je to populárny a ani voňavý problém.  

Preto som napísal otvorený list susedom, aby som ľuďom z môjho okolia vysvetlil, prečo sa nemá septik vypúšťať kade tade. Našli sa medzi nimi aj takí, ktorí si uvedomili nevhodnosť svojho správania, za čo sa im chcem aj touto cestou poďakovať.

No a preto, že v mojom okolí uvedený list pomohol, rozhodol som sa ho týmto spôsobom zdieľať, aby pomohol aj ostatným, ktorí majú problém so šíriacim sa zápachom alebo so znehodnotenými pozemkami, či spodnými vodami.

 

Vážení spoluobčania a susedia, kamaráti.

Nakoľko pre našu spoločnú zaneprázdnenosť nie je možné sa s každým osobne stretnúť a vysvetliť si vzájomné postoje, preto volím takúto formu.  Ale prejdem rovno k veci

Obsah žumpy nepatrí na pole!

Verím, že mnohí z Vás, ktorí vypúšťate svoje exkrementy  na pole za Vašimi domami, to robíte z nevedomosti a neznalosti dôsledkov vášho konania a myslíte si, že tým dokonca prospievate poľu a pomáhate farmárom, ktorí na poliach hospodária.

Opak je pravdou a v nasledujúcich riadkoch sa vám pokúsim vysvetliť a vyvrátiť vaše argumenty, s ktorými sa stretávam, keď sa snažím vysvetliť, že obsah žumpy nepatrí na pole a ani do potoka či záhrady...

 

Mýtus: Veď tým hnojím pole.

Omyl a veľký!

Pole si hnojí každý farmár sám. Podstatou hnojenia je ROVNOMERNÉ!, zdôrazňujem rovnomerné rozhodenie hnojiva po poli na základe potreby živín. Rovnomernosťou hnojenia sa zabezpečí aj rovnomerný rast rastlín, čo je dôležité pri zbere. A taktiež množstvo hnojiva do pôdy je prísne kontrolované a regulované a farmár nemôže svojvoľne zvyšovať dávku. Tá musí byť pod kontrolou a farmár musí viesť evidenciu pre potreby kontroly, koľko a aké hnojivo použil.  To isté platí aj o maštaľnom hnoji. Ten sa môže dávať do pôdy len každé štyri roky a živiny v ňom obsiahnuté sa uvoľňujú postupne v priebehu tohto obdobia.

Tým, že vaše septiky vypúšťate len na jedno miesto a  skoro každý mesiac, porušujete tým rovnomernosť hnojenia ako aj presnosť dávkovania, čím spôsobujete problémy pre vegetáciu na poli.

Obsah septiku to nie sú len vaše exkrementy ale aj voda z kúpeľni, práčok a kuchýň, kde sa vyskytuje veľa čistiacich prostriedkov, chémie a v neposlednom rade aj nevstrebané lieky obsiahnuté v moči. Sú to látky, ktoré s hnojivami nemajú nič spoločné!

O načasovaní tejto činnosti už ani nevravím. Keď vypustíte septiky na čerstvo zasiate pole a vyplavíte z neho osivo alebo tesne pred prácami na poliach, kedy má technika problém prebrodiť sa vašimi ...

 

Mýtus: Vidíš aké veľké rastliny sú za tým mojím pozemkom

Omyl

To, že je vyšší porast neznamená, že je zabezpečená aj vyššia kvalita rastlín „hnojených“ obsahom vašich septikov. Skôr naopak. Takéto rastliny môžu viazať všetky škodlivé látky a baktérie, ktoré sa v splaškoch nachádzajú a tým sa môžu dostať do potravinového reťazca alebo, ak sa ich podarí zistiť pri kontrole, celá produkcia je zlikvidovaná. Tak či onak, zničili ste farmárovi úrodu z celého poľa...

 

Mýtus: Veď nič neporušujem. Robia tak všetci.

Dvakrát omyl

Všetci tak nerobia a sú medzi nami aj takí, ktorí si poctivo platia vývoz odpadu  a je im proti srsti a proti zdravému rozumu niečo také ako je znečisťovanie životného prostredia. Ak to takí čítate, ďakujem Vám!

A ohľadne toho porušovania ničoho: Zákon jednoznačne zakazuje vypúšťať obsah žúmp do povrchových alebo podzemných vôd, a tým znečisťovať životné prostredie.

Nezákonné vypúšťanie odpadových vôd je riešené v zmysle platnej legislatívy podľa Zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách č. 442/2002 Z. z., § 40 ods. 2 písm. b), kde Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie uloží pokutu za priestupok uvedený v odseku 1 písm. e) do výšky 331 eur.

 

Mýtus: Chvíľku nevydržíš smrad?!

Omyl, chvíľa to nie je!

Okrem vyššie spomínaných závažných negatívnych vplyvov na životné prostredie ako aj spôsobovanie škody na cudzom majetku, je sprievodným javom aj šíriaci sa zápach. Jedna žumpa raz za mesiac by nebol problém (mám na mysli smrad, nie vyššie uvádzané. To je problém aj pri jednej žumpe), ale keď je v okolí dvadsať domov, ktorí si neuvedomujú závažnosť a dôsledky svojho konania, tak to máme do mesiaca každé dva z troch dní so smradom a môžeme sa „tešiť“, keď vypúšťajú dva domy naraz. To máme o jeden čistý deň viac.

 

Mýtus: Veď aj farmár vyváža hnoj a to smrdí viac.

Tu je dosť podstatný rozdiel.

Maštaľný hnoj prospieva pôdnej štruktúre a dodáva prirodzené živiny do pôdy, ktoré boli odčerpané úrodou. Maštaľný hnoj je ekologickejší ako umelé hnojivá. Čiže pole sa používaním maštaľného hnoja zušľachťuje. Tým, že sa na Slovensku živočíšna výroba vytráca, tak je to čoraz vzácnejšie hnojivo. A to, že je s tým spojený aj zápach je normálne, pretože to k poľnohospodárskej činnosti patrí. Polia tu boli skôr ako my s našimi domčekmi a koho práca na poli (aj s hnojom) prekvapila, môže nadávať len sám sebe, že si vybral pre seba zlú lokalitu na bývanie a nie spisovať petície na poľnohospodárov. Oni si robia len svoju prácu! To my sme prišli bývať na pole a nie pole k nám!

 

Verím, že som Vám dostatočne vysvetlil, prečo splašky nepatria na pole, do trativodu alebo nedajbože do potoka. Pokiaľ ste konali z nevedomosti, alebo ste si neuvedomovali následky Vášho konania, verím, že Vás moje argumenty presvedčili a nebudete pokračovať v tejto činnosti. V neposlednom rade je potrebné si uvedomiť aj to, že takto ničíte cudzí pozemok a ani Vám by sa nepáčilo ak by niekto iný znehodnocoval Váš majetok.

Nebuďme ako v stredoveku. Máme 21. storočie a doba kedy sa splašky valili po uliciach je už, verím tomu, za nami.

Som presvedčený, že všetci chceme mať okolo seba krásne životné prostredie, ale to prostredie nie je len náš/váš pozemok okolo domu, alebo ulica, je to celá obec a celý chotár a región. Keď to preženiem (nie neoprávnene) tak máme len jednu Zem. Tak Vás prosím, aj takýmito malými skutkami sa podieľajme na zveľaďovaní našej krajiny. A nie sú to len splašky, ale aj iný odpad končiaci za plotmi pozemkov alebo niekde v poliach, hájoch, lúkach.

Potom sa nebudeme musieť rozplývať pri prekročení hraníc napríklad do Rakúska, že to tam majú krásne. Aj tam žijú ľudia ako sme my a nikto iný ako my sami nám životné prostredie neskrášli alebo aj nezničí.

 

Váš sused Eugen

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kancelár Najvyššieho súdu Solej prišiel o funkciu

Audit zistil pochybenia pri hospodárení.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

A je po trojkoalícii

Trubanova kauza Kiskovi prináša ovocie.


Už ste čítali?